Dodatočný pozitívny účinok liečebného zákroku v porovnaní s inými liečbami (napr. predĺženie života, zmiernenie bolesti, zlepšenie funkčnosti, zvýšenie pocitu spokojnosti).¹

Inštitúcia/osoba, ktorá je zodpovedná za udržateľnosť nákladov a výdavkov v rámci osobitnej časti celkového rozpočtu na zdravotnú starostlivosť. Napríklad v prípade liekov sú to zvyčajne zdravotné poisťovne. V prípade diagnostiky to môže byť správca rozpočtu na diagnostiku alebo ambulantnú starostlivosť atď.

V medicínskej terminológii sa vplyv na rozpočet vzťahuje na finančný vplyv novej zdravotníckej technológie na rozpočet na zdravotnú starostlivosť.²

Analýza vplyvu na rozpočet (BIA) sa používa na posúdenie toho, či je prijatie novej zdravotníckej technológie finančne prijateľné vzhľadom na obmedzenia zdrojov a rozpočtu v danej súvislosti. Analýzy BIA sa považujú za dôležitú, ak nie nevyhnutnú súčasť hodnotenia zdravotníckych technológií (HTA).²

Ide o prípad alebo výsledok v klinických štúdiách, ktoré je možné objektívne zmerať a na základe toho určiť, či je skúšaná intervencia prospešná (napr. prežívanie, zlepšenie kvality života, úľava od príznakov, zmiznutie nádoru).³

Jeden z hlavných prístupov pri hodnotení zdravotníckych technológií (HTA): komplexná analýza, ktorá porovnáva klinické prínosy dvoch alebo viacerých zdravotníckych technológií. Osoby s rozhodovacou právomocou sa vo všeobecnosti zmeriavajú na pridaný klinický prínos, ktorý určuje prípustné obmedzenia ceny alebo financovania. Ekonomické úvahy zvyčajne prichádzajú na rad počas rokovaní o stanovení cien (krajiny, kde sa na HTA používa porovnávacie posúdenie: Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko).⁴

Referenčný produkt je definovaný ako farmaceutický produkt, s ktorým by mal byť hodnotený produkt zameniteľný v klinickej praxi. Referenčný produkt má podobné klinické prínosy ako nová zdravotnícka technológia a používa sa na posúdenie toho, či je prijatie novej zdravotníckej technológie finančne prijateľné a klinicky overené.⁵

Relatívne malý fixný alebo percentuálny poplatok, ktorý od pacienta vyžaduje zaplatiť zdravotná poisťovňa po vynaložení zdravotných výdavkov (napr. za rutinnú návštevu v ambulancii, chirurgický zákrok alebo liek viazaný na lekársky predpis) krytých zdravotnou poisťovňou.⁶

Vzťah medzi peňažnými vkladmi a požadovaným výsledkom, napr. medzi nákladmi na zdravotnícku technológiu a jej prínosmi z hľadiska zdravia. Zvyčajne sa používa na indikovanie priaznivého vzťahu.⁷

Analýza nákladovej efektivity sa používa na zistenie nákladovo najefektívnejšej možnosti na dosiahnutie vopred stanoveného cieľa alebo kritéria, ktoré nie je možné zmerať peňažnou formou (napr. niektoré zdravotné výsledky). Existujú štyri typy analýzy efektívnosti nákladov (líšia sa v meraní výslednej jednotky).

• Analýza nákladov a prínosov (CBA): analýza CBA meria náklady aj výsledky v peňažnej jednotke, a preto sa v skutočnosti nepoužíva na hodnotenie zdravotníckych technológií.
• Analýza nákladovej efektivity (CEA): náklady sa merajú v peňažných jednotkách, no zdravotné prínosy sa merajú v prirodzených jednotkách (napr. tlak krvi, hladina cukru v krvi alebo skóre špecifické pre ochorenie). V prípade hodnotenia zdravotníckych technológií ide o častý typ analýzy efektívnosti nákladov.
• Analýza užitočnosti nákladov (CUA): v tomto type analýzy sa zdravotné prínosy premieňajú na roky života štandardizovanej kvality (QALY). Často sa používa aj na hodnotenie zdravotníckych technológií.

Analýza minimalizácie nákladov (CMA): analýza CMA porovnáva len náklady dvoch technológií. Používa sa len v špeciálnych prípadoch, keď sa zdravotné výsledky môžu považovať za identické. Napríklad ak sa v štúdii s priamym porovnaním preukáže nadradenosť jednej z dvoch liečob.⁸

Ambulantná aj nemocničná starostlivosť sa často financujú prostredníctvom štandardizovaných sadzieb nazývaných „skupiny súvisiacich diagnóz“ (DRG). V tomto modeli nemôže poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vypočítať a vyfakturovať platcovi náklady samostatne pre každý prípad. Zákroky vyžadované konkrétnymi zdravotnými stavmi sú zoskupené do relatívne homogénnych kategórií („skupín DRG“), ktoré budú rovnako finančne ohodnotené. Každému kódu DRG sa priradí skóre, ktoré odzrkadľuje jeho nákladovú náročnosť. Je stanovená základná sadzba (a upravuje sa po inflácii v zdravotníckych službách). Každý zákrok sa uhradí ako násobok jeho skóre a základnej sadzby.⁹

Priame náklady predstavujú cenu, ktorú možno plne pripísať výrobe konkrétneho tovaru alebo služieb. Priame náklady na zdravotnú starostlivosť sa vzťahujú na lieky, zdravotnícke pomôcky, diagnostiku, ambulantnú a nemocničnú starostlivosť, iné lekárske zákroky. Priame náklady na inú než zdravotnú starostlivosť môžu byť náklady na prepravu pacienta, náklady spojené so špeciálnou diétou alebo náklady iné než lekárske zákroky závisiace od konkrétnych pacientov.¹⁰

Jeden z hlavných prístupov hodnotenia zdravotníckych technológií (HTA): osoby s rozhodovacou právomocou sa zameriavajú na vplyv technológie na rozpočet a nákladovú efektívnosť technológie. Ekonomické hodnotenie je proces systematickej identifikácie, merania a hodnotenia vstupov a výstupov (najmä peňažných) dvoch alternatívnych technológií/liečob atď. a ich následnej porovnávacej analýzy (krajiny, kde sa na HTA používa ekonomické hodnotenie: Spojené kráľovstvo, Južná Kórea, Thajsko, Brazília, Turecko, Poľsko, Maďarsko, Slovensko).⁸

Riadenie využívania prostriedkov zdravotnej starostlivosti je integrovaný, v ktorom spolupracujú platcovia, lekári, lekárnici a iní zdravotnícki pracovníci, aby podporili klinicky dôveryhodnú, nákladovo efektívnu liečbu liekmi a pozitívne výsledky liečby. Efektívne využívanie zdrojov zdravotnej starostlivosti môže minimalizovať celkové zdravotné náklady, zlepšiť prístup pacientov k cenovo prijateľnejšej starostlivosti a ponúknuť lepšiu kvalitu života.

V podstate ide o opätovné posudzovanie už financovaných technológií. Prípadne sa pri posudzovaniach prostriedkov zdravotnej starostlivosti môže použiť aj HTA.

Z hľadiska lekárskej profesie je všeobecný lekár lekárom, ktorý ošetruje akútne a chronické ochorenia, poskytuje pacientom preventívnu starostlivosť a vzdeláva ich v oblasti zdravia. Všeobecní lekári zvyčajne pracujú v primárnej starostlivosti a v rámci systému zdravotnej starostlivosti sú pre pacientov bodom prvého kontaktu a potom hlavným partnerom v prípade pokračujúcej liečby.

Nadväzný farmaceutický produkt, ktorý obsahuje rovnakú účinnú/hlavnú látku ako už schválený (originálny) liek. Generické lieky sú zvyčajne navrhnuté tak, aby z hľadiska liekovej formy, bezpečnosti, sily, spôsobu podania, kvality a výkonových charakteristík zodpovedali originálnemu lieku.¹²

Suma, ktorú minuli jednotlivci, skupiny, štáty alebo súkromné či verejné organizácie na celkovú zdravotnú starostlivosť a/alebo jej jednotlivé zložky.¹³

Pojem zvyčajne používaný na označenie systému alebo programu, prostredníctvom ktorého sa sprístupňuje zdravotná starostlivosť populácii a ktorý financuje vláda, súkromná spoločnosť alebo obidva subjekty. V širšom slova zmysle zahŕňajú zložky systému zdravotnej starostlivosti nasledovné: (1) služby osobnej zdravotnej starostlivosti pre jednotlivcov a rodiny, ktoré sú dostupné v nemocniciach, klinikách alebo podobných zariadeniach, ambulanciách a u samotných klientov doma; (2) služby verejného zdravotníctva potrebné na udržiavanie zdravého prostredia, napr. riadenie dodávok vody a potravín, regulácia liekov a bezpečnostné nariadenia, ktorých cieľom je ochrániť obyvateľstvo danej krajiny; (3) vzdelávacie a výskumné činnosti súvisiace s prevenciou, zisťovaním a liečbou ochorení; a (4) pokrytie systémových služieb treťou stranou (zdravotné poistenie).¹⁴

Zdravotné výsledky predstavujú zmenu v zdravotnom stave jednotlivca, skupiny alebo populácie, ktorú je možné pripísať plánovanému zákroku alebo sérii zákrokov, a to bez ohľadu na to, či cieľom takéhoto zákroku bola zmena zdravotného stavu.⁴

Systematické hodnotenie klinickej účinnosti a/alebo nákladovej efektívnosti a/alebo sociálneho a etického dopadu zdravotníckej technológie na životy pacientov a systém zdravotnej starostlivosti. Hlavným účelom je informovať tvorcov zdravotníckej politiky.

V rámci tohto procesu sú poskytované informácie, či sa má zdravotnícka technológia použiť, a ak áno, akým spôsobom sa najlepšie používa a pre ktorých pacientov bude najväčším prínosom. Hodnotenia sa líšia, no väčšinou sa zameriavajú na zdravotné prínosy a riziká použitia technológie. Taktiež sa pozerajú na náklady a akékoľvek širšie vplyvy, ktoré by technológia mohla mať na populáciu alebo spoločnosť.⁴

Počet nových prípadov ochorenia v určitej skupine ľudí počas konkrétneho časového obdobia (zvyčajne 1 rok).⁴

Pomer, ktorý ukazuje extra náklady drahšieho testu alebo liečby v porovnaní s lacnejšou liečbou alebo absentujúcou liečbou vydelené rozdielom v zdravotnom výsledku. V ekonomickom hodnotení je hodnota ICER kľúčovým faktorom pri konečnom rozhodovaní v procese úhrady.⁴

Náklady, ktoré nepriamo súvisia s výrobou konkrétneho tovaru alebo služieb. Nepriame náklady sú zvyčajne relevantné len zo spoločenského hľadiska. Z lekárskeho hľadiska môže ísť o tovar, služby a iné zdroje, ktoré sa používajú na poskytovanie testov alebo liečby, prípadne ktoré sa zaoberajú vedľajšími účinkami alebo s tým spojenými aspektami v súčasnosti aj v budúcnosti. Medzi príklady patrí strata príjmu alebo produktivity, dodatočné zaťaženie rodiny alebo opatrovníkov, platby za práceneschopnosť alebo náklady spojené s predčasným odchodom do dôchodku.⁴

Nový liek, ktorý obsahuje novú účinnú látku a liekové agentúry ju klasifikujú ako novú molekulárnu jednotku. Kým sa nová molekula stane liekom, trvá to zvyčajne niekoľko (viac ako 8) rokov a vyžadujú sa značné finančné investície. Účinná látka inovatívneho lieku je chránená patentom, pričom dĺžka trvania ochrany sa môže medzi jednotlivými krajinami líšiť, no zvyčajne je to 20 rokov. Kým neuplynie doba platnosti patentu, liek môže vyrábať len spoločnosť, ktorá tento liek vyvinula.¹⁵

Starostlivosť o pacientov, ktorých stav si vyžaduje hospitalizáciu v nemocnici, kde pacienti zostávajú dlhšie ako 24 hodín.

Očakávaná dĺžka života pri narodení je definovaná ako priemerný vek, ktorého sa novorodenec pravdepodobne dožije, ak sa aktuálna miera úmrtnosti nezmení. Ak miera klesá, človek sa v skutočnosti dožije viac ako podľa očakávanej dĺžky života vypočítanej pomocou aktuálnej miery úmrtnosti. Očakávaná dĺžka života pri narodení je jedným z najčastejšie používaných ukazovateľov zdravotného stavu.¹⁶

Vstupom na trh je proces, ktorým spoločnosť dostáva liek na trh, aby bol dostupný pre pacientov. Vstup je definovaný ako schopnosť pacienta dostať zdravotnú starostlivosť.

Podiel populácie, ktorá zomrela v určitom časovom rámci (napr. za jeden rok). Často sa udáva ako určité číslo na 1 000 ľudí. Často sa používa na porovnanie výsledkov určitého ochorenia vo viacerých krajinách.⁴

Jeden z hlavných prístupov hodnotenia zdravotníckych technológií (HTA): osoby s rozhodovacou právomocou sa zameriavajú na ekonomické aj neekonomické faktory technológie. Ekonomická aj klinická hodnota môžu nezávisle kvalifikovať liek na financovanie. Tieto systémy majú zvyčajne v sebe začlenené silné ekonomické tradície, no berú sa do úvahy aj klinické, etické alebo sociálne aspekty. Nie vždy je toto hodnotenie považované za samostatný prístup, keďže ide vlastne o kombináciu prístupov ekonomického hodnotenia a porovnávacieho posúdenia (krajiny, kde sa na HTA využíva hodnotenie pomocou viacerých kritérií: Kanada, Austrália, Holandsko, Švédsko).

Národné zdravotné poistenie – niekedy nazývané zákonné zdravotné poistenie – je právne vynútiteľná schéma zdravotného poistenia, ktorou sa poisťujú obyvatelia daného štátu voči nákladom na zdravotnú starostlivosť. Môže ho poskytovať verejný sektor, súkromný sektor alebo obidva. Mechanizmy financovania sa líšia podľa daného programu a krajiny. Národné či zákonné zdravotné poistenie neznamená vládou prevádzkovanú či vládou financovanú zdravotnú starostlivosť, no zvyčajne ho stanovujú národné právne predpisy.

Čisté verejné výdavky na lieky pokrývajú výdavky na lieky viazané na lekársky predpis upravené o prípadné zľavy splatné výrobcami, veľkoobchodníkmi alebo lekárňami. Vylúčené sú lieky spotrebované v nemocniciach a iných zdravotníckych zariadeniach a tiež voľnopredajné produkty. Inými slovami, sú to peniaze, ktoré vláda efektívne prideľuje na nákup liekov pre obyvateľstvo.¹⁷

Lekárska starostlivosť, ktorá sa poskytuje ambulantne, vrátane diagnostiky, pozorovania, konzultácie, liečby, zákroku a rehabilitácie. Ambulantná starostlivosť nevyžaduje hospitalizáciu po dobu dlhšiu ako 24 hodín, no môže zahŕňať pokrokovú lekársku technológiu. V širšom ponímaní do ambulantných služieb patria aj lieky a zdravotnícke pomôcky viazané na lekársky predpis.

Časové obdobie buď od dátumu stanovenia diagnózy, alebo zahájenia liečby ochorenia (napr. rakoviny), keď sú pacienti s diagnostikovaným ochorením stále nažive. V klinickej štúdii je meranie celkového prežívania jedným zo spôsobov zistenia toho, ako dobre nová liečba zaberá. Označuje sa skratkou OS.¹⁸

Pojem platca sa vzťahuje na subjekty (iné ako pacient), ktoré financujú alebo uhrádzajú náklady na zdravotnícke služby. Vo väčšine prípadov sa tento pojem vzťahuje na poisťovne, iných platcov tretích strán alebo sponzorov zdravotnej starostlivosti (zamestnávatelia alebo odbory).¹⁹

Výdavky na lieky zahŕňajú výdavky na lieky viazané na lekársky predpis a na voľnopredajné produkty. V niektorých krajinách sa tento pojem vzťahuje aj na iný zdravotnícky tovar krátkodobej spotreby. Vylúčené sú lieky spotrebované v nemocniciach a iných zdravotníckych zariadeniach. Konečné výdavky na lieky zahŕňajú veľkoobchodné a maloobchodné marže a daň z pridanej hodnoty.¹⁷

Lieková politika je odvetvie zdravotníctva, ktoré sa zaoberá vývojom, poskytovaním a používaním liekov v rámci systému zdravotnej starostlivosti. Zahŕňa lieky (inovatívne aj generické), biologické lieky (produkty, ktoré sú na rozdiel od chemického zloženia odvodené zo živých zdrojov), vakcíny a prírodné zdravotnícke produkty.

Popisuje, ako časté je ochorenie alebo stav v rámci populácie, a to buď v určitom časovom bode, alebo v určitom období (zahrnuté sú nové a existujúce prípady).⁴

Primárna starostlivosť predstavuje každodennú starostlivosť, ktorú poskytuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Takýto poskytovateľ je zvyčajne pre pacientov prvý kontakt a hlavný partner pri ďalšej liečbe v rámci systému zdravotnej starostlivosti a koordinuje starostlivosť u iných špecialistov, ktorú môžu pacienti potrebovať. Pacientom zvyčajne poskytujú primárnu starostlivosť odborníci ako lekári primárnej starostlivosti (všeobecní lekári alebo rodinní lekári) či atestované zdravotné sestry. Primárna starostlivosť môže byť financovaná rôznymi formami:

• Podrobné katalógy služieb: všeobecní lekári fakturujú platcovi každú položku služby, ktorú pacientom poskytujú.
• Pevné platby s úpravami: všeobecní lekári dostávajú pevné platby za obdobie s individuálnymi úpravami, ktoré umožňujú zohľadnenie praxe, umiestnenia, veľkosti populácie a ďalších aspektov.
• Kapitačné platby: všeobecní lekári sú odmeňovaní podľa počtu pacientov, ktorí sú u nich evidovaní, a to s individuálnymi úpravami za prax a umiestnenie alebo bez nich.

Platba za výkon: všeobecní lekári sú aspoň z časti odmeňovaní na základe ich výkonnosti meranej určitými ukazovateľmi kvality starostlivosti, ako sú počet očkovaní, sťažnosti pacientov, účasť na špeciálnych programoch atď.²⁰

Časové obdobie počas liečby a po liečbe ochorenia (napr. rakoviny), keď pacient žije s ochorením, no ochorenie sa nezhoršuje. V klinickej štúdii je meranie prežívania bez progresie jedným zo spôsobov zistenia toho, ako dobre nová liečba zaberá.²¹

Verejné financovanie, resp. financovanie z verejných zdrojov sú akékoľvek finančné prostriedky, za ktoré verejní platcovia nakupujú lieky alebo ich uhrádzajú pacientom.

Suma vynaložená na celkovú zdravotnú starostlivosť a/alebo jej jednotlivé zložky, ktoré sú financované z verejných rozpočtov.¹³

Meradlo zdravotného stavu osoby alebo skupiny ľudí, keď sú prínosy (z hľadiska dĺžky života) upravené tak, aby odrážali kvalitu života. Čiže rok aktívneho normálneho života, ktorý sa dosiahne vďaka liečbe, sa hodnotí vyššie ako rok života so zníženou kvalitou (napr. s extrémnou bolesťou alebo strávený v nemocnici). Často sa meria s ohľadom toho, na akej úrovni dokáže osoba vykonávať každodenné činnosti, netrpí bolesťou a duševnými poruchami.⁴

Úhrady a subvencie sú akékoľvek finančné prostriedky, ktoré dostanú pacienti od verejných či súkromných poisťovní na účely úplného alebo čiastočného pokrytia ceny za lieky.

Nemocenský fond je zdravotná poisťovňa. Nemocenské fondy môžu byť financované z verejných aj súkromných zdrojov.²²

Systematické hodnotenie je proces systematickej identifikácie, merania a hodnotenia vstupov a výstupov dvoch alternatívnych technológií/liečob atď. a ich následnej porovnávacej analýzy.⁸

Osoba, skupina alebo organizácia, ktorá je zainteresovaná alebo má v organizácii záujmy. Zúčastnené osoby môžu ovplyvňovať alebo byť ovplyvňované činnosťami, cieľmi a politikou organizácie.²³

Nenaplnená potreba znamená stav, pre ktorý neexistuje žiadna schválená uspokojivá metóda diagnostiky, prevencie alebo liečby.

Miera toho, ako je konkrétny zdravotný výsledok alebo zákrok žiadúci alebo hodnotný.⁴

Zoznam ľudí, ktorí čakajú na starostlivosť alebo liečbu, kým budú dostupné zdroje v nemocniciach. Pre každú špecializáciu v nemocnici sa vedie samostatný zoznam a zoznamy sa delia podľa typu plánovanej služby (napr. nemocničná starostlivosť, denný prípad, denný pacient a ambulantná starostlivosť).²⁴