Ak čítate tento text, pravdepodobne ste sa už stretli s odborníkom na liečbu mnohopočetného myelómu. Kvôli kostným problémom, ktoré toto ochorenie spôsobuje, budete možno potrebovať traumatologickú či ortopedickú starostlivosť alebo rádioterapiu, pri ktorej sa ožarujú bolestivé a poškodené časti kostí s cieľom zmierniť ťažkosti.
Diagnózu mnohopočetného myelómu je možné potvrdiť len vykonaním série laboratórnych testov, testov kostnej drene a diagnostických zobrazovacích techník. Na základe vykonaných testov získa lekár jasný klinický obraz o stave ochorenia a bude sa vedieť rozhodnúť o potrebnom spôsobe liečby. V prípade potreby liečby lekári určia, ktorá liečba je pre vás najvhodnejšia a budú vás informovať o jej očakávaných výsledkoch.
Tabuľka s určitými laboratórnymi hodnotami
Kocijančič A., Mrevlje F.,Š tajer D.: Interna medicina. Ljubljana-Littera picta, 2005; Electrophoresis
Krvné testy
Krvnými testami sa zisťuje počet červených krviniek (erytrocytov), bielych krviniek (leukocytov), krvných doštičiek (trombocytov) a to, v akom sú pomere.
Elektroforéza proteínov
zisťuje sa koncentrácia paraproteínu (monoklonálny proteín, M-proteín)
Paraproteín, M-proteín
Proteín (bielkovina), ktorý sa nachádza v sére a/alebo moči u 98 % pacientov s mnohopočetným myelómom. Jeho identifikácia a stanovenie množstva v krvi alebo moči je nevyhnutná na stanovenie diagnózy a vyhodnotenie úspešnosti liečby.
Počas liečby sa v pacientovej krvi meria rôzne množstvo všetkých proteínov, pričom pravidelne sa monitoruje aj hladina M-proteínu v krvi a/alebo moči. Dynamika mnohopočetného myelómu a to, ako reaguje na liečbu, sa sleduje pomocou elektroforézy proteínov. Ak je liečba účinná, hodnoty sa znižujú.
Imunofixácia a imunoelektroforéza
Pomocou tohto dodatočného testovania sa dajú získať údaje o podtype M-proteínu.
Vyšetrenie proteínov v 24-hodinovom moči
Rozvoj ochorenia sa sleduje zisťovaním koncentrácií ľahkých a ťažkých reťazcov proteínov vylučovaných močom. Vyšetrenie proteínov v 24-hodinovom moči ponúka presné informácie, v posledných rokoch ho však využívajú lekári menej.
Stanovenie voľných ľahkých reťazcov imunoglobulínov v krvnom sére
Stanovenie hodnôt ľahkých reťazcov imunoglobulínov v krvi pomáha pri diagnostikovaní a hodnotení dynamiky ochorenia aodpovede na liečbu.
Koncentrácia voľných ľahkých reťazcov (pri ktorých rozlišujeme typ kappa a lambda) sa môže stanoviť najmä v krvi, ale môže sa otestovať aj moč alebo mozgovomiechový mok (tekutina nachádzajúca sa v priestore okolo mozgu a miechy).
Vyšetrenie kostnej drene
U pacientov s mnohopočetným myelómom sa môže percento nádorových plazmatických buniek v kostnej dreni pohybovať od 10 do 100 %. Plazmatické bunky môžu rásť dokonca v celej oblasti alebo len v niektorých oblastiach.
Vyšetrenie kostnej drene je kľúčovým vyšetrením pri diagnostikovaní mnohopočetného myelómu. Toto vyšetrenie je zásadné z pohľadu zistenia možných genetických zmien chorobných buniek. Vytvorí sa tzv. chromozómová mapa, resp. karyotyp. Vďaka tomu možno zistiť chromozómové abnormality z hľadiska štruktúry či počtu. Lekári budú hľadať niektoré najvýznamnejšie chromozómové abnormality. Vyšetrením chromozómov získa váš lekár dôležité informácie o tom, ako sa ochorenie vyvíja. Takto zistí, či je možné očakávať rýchlu a postupnú progresiu ochorenia, alebo nie a podľa toho správne naplánovať liečbu.
Sternálna punkcia kostnej drene
Počas tohto výkonu preniká lekár špeciálnou ihlou do hrudnej kosti, pričom z nej odsaje malé množstvo kostnej drene. Postačovať bude 5 – 10 ml kostnej drene alebo tkaniva. Ide o ambulantný zákrok a pacient nemusí prísť nalačno. Zákrok trvá len pár minút.
Biopsia kostnej drene
Počas tohto zákroku odoberie lekár pomocou dutej ihly kúsok kosti a kostnej drene zo zadnej časti vašej panvovej kosti. Toto vyšetrenie je o niečo náročnejšie ako punkcia kostnej drene, no dá sa pomocou neho presnejšie zhodnotiť percento nádorových plazmatických buniek v kostnej dreni.
Poškodenie kostí
Mnohopočetný myelóm môže poškodiť kosti a to je aj dôvod, prečo sa vykonávajú vyšetrenia kostí (zobrazovacia diagnostika). Tieto vyšetrenia sú úplne bezbolestné. Môžu sa nájsť známky osteoporózy (rednutia kostí), predchádzajúce alebo aktuálne zlomeniny či zmeny v zložení kostí. Tieto vyšetrenia sú dôležité pri plánovaní spôsobu liečby a neskôr pri monitorovaní progresie ochorenia.
RTG vyšetrenie kostry (skeletu)
Pomocou vyšetrenia skeletu sa zistí, či sa na kostiach nachádzajú zmeny, ktoré sú pre toto ochorenie typické a či už došlo k poškodeniu kostí. Tmavé miesta na RTG snímke označujú miesta s poškodením kostí. Môže ísť o osteoporózu (rednutie kostí), osteolytické zmeny kostí (ohraničené oblasti osteoporózy), kolaps, poranenie stavcov a patologické zlomeniny. Táto diagnostická metóda však ukazuje poškodenie len na miestach, kde je už pokročilé.
MR a CT sken
Ak sa pomocou bežných vyšetrení kostry nezistia žiadne zmeny na kostiach, zrealizuje sa vyšetrenie pomocou magnetickej rezonancie (MR) a počítačovej tomografie (CT) s cieľom zistiť prítomnosť a rozsah mnohopočetného myelómu. Tieto vyšetrenia dokážu v prípade potreby presnejšie určiť patologické zmeny kostí. Pomocou MR a CT vyšetrenia sa získajú informácie, ktoré sú užitočnejšie aj presnejšie ako RTG vyšetrenia kostry.
Špeciálne PET/CT vyšetrenie poskytuje informácie o aktívnych poškodeniach kostí ako aj o mnohopočetnom myelóme nachádzajúcom sa mimo kostnej drene, no toto vyšetrenie sa len zriedkavo vykonáva u pacientov s mnohopočetným myelómom. Taktiež sa používa aj na hodnotenie účinnosti liečby.
EM-94868
EM-110556
